Vegetariánstvo

Vegetariánstvo: prostriedok k vyššiemu cieľu

Slovo vegetarián, vytvorené zakladateľmi Britskej vegetariánskej spoločnosti v roku 1842, pochádza z latinského slova vegetus, ktoré znamená "zdravý, svieži alebo vitálny". Pôvodný význam slova v sebe zahrňuje vyrovnaný filozofický a mravný spôsob života, teda oveľa viac, než zeleninovú a ovocnú diétu. Väčšina vegetariánov sú ľudia, ktorí chápu, že keď chceme prispieť k mierumilovnejšej spoločnosti, musíme najprv vyriešiť problém násilia vo svojich vlastných srdciach. Nie je teda prekvapujúce, že sa tisíce ľudí vo všetkých spoločenských postaveniach stávajú pri svojom hľadaní pravdy vegetariánmi. Vegetariánstvo je základným krokom k lepšej spoločnosti a ľudia, ktorí si nájdu čas, aby zvážili jeho výhody, sa ocitnú v spoločnosti takých mysliteľov, ako Pythagoras, Sokrates, Platón, Klement Alexandrijský, Plutarch, král Ašóka, Leonardo da Vinci, Montaigne, Akbar, John Milton, Isaac Newton, Emanuel Swedenbourg, Voltaire, Benjamin Franklin, Jean Jacques Rousseau, Lamartine, Percy Bysshe Shelly, Ralph Waldo Emerson, Henry David Thoreau, Lev Nikolajevič Tolstoj, George Bernard Shaw, Rabíndranáth Thákur, Mahátma Gándhí, Albert Schweitzer, Albert Einstein a mnoho ďalších.

Pozrime sa teraz na niektoré z výhod vegetariánstva:

Zdravie a výživa

Môže vegetariánska strava zlepšiť alebo navrátiť zdravie? Môže ochrániť pred určitými chorobami? Zástanci vegetariánstva hovoria svoje áno mnoho rokov, i keď donedávna ich v tom moderná veda príliš nepodporovala. Zdravotníci začínajú teraz prihliadať na vegetariánstvo inak, pretože súčasné lekárske výzkumy potvrdzujú očividné súvislosti medzi konzumáciou mäsa a chorobami ako ischemická choroba srdca a rakovina. Už v roku 1961 napísal Journal of American Medical Association:"90 až 97 % srdečným chorobám sa dá predísť vegetariánskou stravou."

Od tej doby niekoľko dobre vypracovaných štúdií vedecky preukázalo, že popri tabaku a alkohole je konzumácia mäsa najväčšou príčinou úmrtia v západnej Európe, Spojených štátoch, Austrálií a iných vyspelých štátoch. Odpoveď na obe otázky znie: Nie. Aj keď niektorí historici a antropológovia tvrdia, že človek je z historického hľadiska všežravec, naša anatomická stavba tela - zuby, zažívací systém - uprednostňuje nemäsitú stravu. Americká spoločnosť pre výživu poznamenáva, že "väčšina ľudstva v históri sa vždy živila vegetariánskou alebo skoro vegetariánskou stravou".
 
Ekonomika

Podľa informácií zostavených americkým ministerstvom hospodárstva ide viac než 90 % všetkých obilnín vyprodukovaných v Amerike na výkrm zvierat, ktoré skončia na jedálnych stoloch - hlavne kráv, prasiat, oviec a hydiny. Vo Veľkej Británií je to 85 %. Už samotné spracovanie obilia ako prostriedku k produkcii mäsa je neuveriteľne nákladné. Čísla amerického ministerstva hospodárstva hovoria, že za každých 16 kg obilia, slúžiacich na výkrm dobytka, získame iba 1 kg mäsa. Tieto skutočnosti viedli odborníkov k záveru, že svetový problem hladovania je umelo navodený. Dnes produkujeme viac než dosť potravy pre všetkých ľudí na tejto planéte - ale zachádzame s ňou veľmi márnotratne. Harvardský odborník v oblasti výživy Jean Mayer odhaduje, že zníženie produkcie mäsa len o 10 % by uvolnilo dostatok obilia k výžive 60 miliónov ľudí.

V dnešnej dobe je možné vyrobiť produkty chuťovo a konzistenciou veľmi podobné mäsu, je len otázkou času, kedy budú tieto produkty vyrábané vo veľkom a ich cena klesne natoľko, že budú výrazne lacnejšie ako mäso a tým bude produkcia mäsa výrazne obmedzená.



Etika

Pre väčšinu ľudí sú etické dôvody pre vegetariánstvo najdôležitejšie zo všetkých.
Etickým počiatkom vegetariánstva je poznanie, že aj ostatné tvory cítia, a že ich pocity sú podobné našim. Tak si človek uvedomuje, že svojim jednaním už nechce spôsobovať bolesť ostatným. Esej Etika vegetariánstva z časopisu Vegetariánskej spoločnosti Severnej Ameriky odsudzuje "ľudské porážanie zvierat".
"Mnoho ľudí je v súčasnosti upokojovaných pocitom sebauspokojenia z presvedčenia, že zvieratá sú teraz porážané "humánnym spôsobom", a tak odmietajú všetky morálne argumenty proti pojedaniu mäsa. Skutočné fakty o živote a smrti nevinných zvierat však hovoria samé za seba.
Celý život väznených zvierat určených na porážku je neprirodzený a neľudský. Zvieratá sú umelo oplodňované a plemenené, kastrované, vykrmované s prísadou hormónov, aby rýchlo pribrali, a po dlhej dobe dopravené na jatky, kde ich čaká smrť. Bodce, elektrické šoky, ohýbanie chvostov, teror a hrôza vo veľkokomplexoch je až doteraz súčasťou "moderného" chovu, prepravy a porážania zvierat. Toto všetko prijímať a stavať sa iba proti bezcitnej brutalite posledných pár sekúnd zvieracieho života je prekrucovanie slova "humánny"." Pravda o porážaní zvierat je šokujúca. Moderne vybavené jatky pripomínajú skôr výjavy z pekla. Jačiace zvieratá sú omračované údermi kladív, elektrickými šokmi alebo uspávacími zbraňami. Potom sú ešte položivé vyzdvihnuté za nohy do vzduchu a pomocou mechanických prepravných systémov sú vláčené továrňami smrti. Sú im zaživa odseknuté hrdlá a zatial čo krvácajú, je im odrezávané telo.
Prečo nie je mrzačenie a zabíjanie hospodárskych zvierat regulované rovnakými pravidlami, aké sú určené pre blaho domácich zvieracích miláčkov?
Mnoho ľudí by sa bezpochyby stalo vegetariánmi, keby navštívili bitúnok, alebo keby osobne museli zabiť zvieratá, ktoré jedia.
Pre všetkých, ktorí jedia mäso, by takéto exkurzie mali byť povinné.
Pythagoras, známy svojimi objavmi v geometrii a matematike, povedal: "Ó, moji bratia, nepoškvrňujte si svoje telá hriešnymi jedlami. Máme obilie, máme jablká ohýbajúce vetvy svojou váhou a hrozno na révach. Sú tu lahodne voňajúce byliny a zeleniny, ktoré môžeme variť a zjemniť na ohni, a ani nám nie je odopreté mlieko alebo materidúškou voňajúci med. Zem poskytuje štedré bohatstvo potravín a ponúka nám hostiny i bez krviprelievania; iba zvieratá uspokojujú svoj hlad mäsom, a dokonca ani nie všetky, pretože kone, dobytok a ovce žijú z trávy."
V jednej eseji pomenovanej O jedení mäsa rímsky autor Plutarch píše: "Ako sa vôbec dokážete pýtať, aký dôvod mal Pythagoras k odmietaniu mäsa? Mňa skôr prekvapuje, čo spôsobilo a aké bolo rozpoloženie mysli človeka, ktorý sa po prvý krát ústami dotkol usadlej krvi a priniesol k svojím perám mäso zabitého stvorenia, ktoré položil na stôl mŕtve nechutné telá a odvážil sa nazvať jedlom a živinami tie časti, ktoré pred nedávnom bučali a nariekali, pohybovali sa a žili... Je isté, že nejeme zo sebaobrany levov a vlkov, skôr naopak, tieto zvieratá ignorujeme a zabíjame neškodné, krotké stvorenia bez pazúrov a zubov, ktoré nás vôbec neohrozujú. Kvôli kúsku mäsa ich pripravíme o slnko, svetlo a život, na ktorý majú právo." Lev

Nikolajevič Tolstoj napísal, že "zabíjaním zvierat kvôli jedlu v sebe človek nevyhnutne potláča svoju najvyššiu duchovnú schopnosť - súcit a milosrdenstvo k živým stvoreniam ako je on sám - a otupovaním svojich vlastných citov sa stáva krutým". Taktiež upozornil, že "pokiaľ su naše telá živými hrobkami zabitých zvierat, ako môžeme očakávať, že na Zemi zavládnu ideálne podmienky?"
Leonardo da Vinci napísal: "Človek je zaiste pánom tvorstva, pretože vo svojej brutalite predbehne všetky zvieratá. Žijeme zo smrti iných. Sme ako pohrebisko!" a dodal: "Prídu časy, keď sa ľudia budú pozerať na zabitie zvieraťa ako sa pozerajú na zabitie človeka."
Mahátma Gándhí cítil, že etické princípy sú pre celoživotné rozhodnutie k prechodu na vegetariánstvo silnejšou podporou ako zdravotné dôvody. "Cítim," povedal, "že duchovný pokrok na istom stupni vyžaduje, aby sme prestali zabíjať naše blížne tvory pre uspokojovanie telesných potrieb." Prehlásil tiež: "Veľkosť národa a jeho morálnu vyspelosť môžeme posudzovať podľa toho, ako zaobchádzajú so zvieratami."

Náboženstvo

Všetky dôležité písma človeku prikazujú, aby žil bez zbytočného zabíjania.
Starý Zákon hovorí: "Nezabiješ". Toto sa bohužiaľ mýľne vykladá iba ako dôkaz na vraždu. Ale pôvodná hebrejčina znie: lo tirtzach, čo v doslovnom preklade znamená "nezabiješ". Úplný hebrejsko-anglický slovník Dr. Reubena Alcalayho hovorí, že slovo tirtzach, hlavne v klasickom hebrejskom užití, sa vzťahuje na "akýkoľvek druh zabíjania" a nie len nutne na vraždu človeka. Aj keď Starý Zákon obsahuje isté nariadenia ohľadne pojedania mäsa, je jasné, že ideálnym stavom je vegetariánstvo.
V knihe Genesis (1,29) nachádzame, ako Boh samotný prehlasuje: "Dal som vám na celej zemi každú bylinu nesúcu semená aj každý strom, na ktorom rastú plody zo semenami. To budete mať za pokrm." I v ďalších knihách Biblie veľký prorokovia pojedanie mäsa odsudzujú. Pre mnoho kresťanov je hlavným kameňom úrazu viera, že Kristus jedol mäso, a ďalej mnoho dôkazov na pojedanie mäsa v Novom Zákone.
Ale podrobnejšie štúdium pôvodných gréckych rukopisov ukazuje, že veľká väčšina slov preložených ako "mäso" sú trophe, brome, a iné slová, ktoré jednoducho znamenajú "potrava" alebo "jedenie" v najširšom slova zmysle. Napríklad v Evanjéliu sv. Lukáša (8,55) čítame, že Ježiš vzkriesil ženu zo smrti a "nariadil, aby jej dali mäso". Pôvodné grécke slovo, prekladané ako "mäso" je phago, čo znamená iba "jesť". Grécky výraz pre "mäso" je kreas a nikdy sa nepoužíva v spojení s Kristom. Nikde v Novom Zákone neexistuje žiadny priamy dôkaz, že by Ježiš jedol mäso.

Je to v súlade so slávnym proroctvom Izaiáša o Ježišovom príchode: "Panna počne a porodí syna a dá mu meno Immanuel. Bude jesť smotanu a med, aby dokázal zavrhnúť zlé a voliť dobré." (Iz 7,14) V knihe Takto prehovoril Mohammed (preložil Dr. M. Hafiz Syed) sa žiaci proroka Mohammeda pýtajú: "Vpravde, existujú odmeny za naše dobrodenie, ktoré činíme štvornožcom a za to, že im dávame piť vodu?" A Mohammed odpovedá: "Za dobrodenie preukázané akémukoľvek zvieraťu prichádza odmena.

" Pán Buddha je známy zvlášť svojim kázaním proti zabíjaniu zvierat. Ustanovil nenásilie (ahimsa) a vegetariánstvo ako základný krok na ceste k sebarealizácií a vyslovil dve zásady: "Neporážaj vola, ktorý orie tvoje pole" a " Neoddávaj sa žravosti, ktorá vedie k zabíjaniu zvierat". Nenásilie ako etický základ vegetariánstva zdôrazňujú tiež védske písma Indie. "Mäso nikdy nejde získať bez ublíženia živým stvoreniam," stojí v Manu-samhite, starej indickej zbierke zákonov, " preto nech sa človek vyhýba používaniu mäsa.
" V inej časti Manu-samhity upozorňuje: " Ak niekto dobre uváži ohavný pôvod mäsa a vykrmovanie a zabíjanie živých bytostí, nech celkom pojedanie mäsa zanechá." V Mahábhárate (epickéj básni obsahujúcej 100 000 veršov, o ktorej sa hovorí, že je najdlhšou básňou na svete) sa vyskytuje mnoho pokynov proti zabíjaniu zvierat. Niektoré príklady: "Ten, kto si praje udržiavať mäso svojho tela pojedaním mäsa tiel iných bytostí, žije v utrpení či už sa narodil v akomkoľvek životnom druhu." "Kto môže byť krutejší a sebeckejší než ten, kto udržuje svoje telo pojedaním mäsa z tiel nevinných zvierat?" "Tí, ktorí túžia mať dobrú pamäť, krásu, dlhý život, pevné zdravie a telesnú, morálnu a duchovnú silu, by nemali jesť zvieratá." Každá živá bytosť má dušu.

V Bhagavad-gíte Krišna popisuje dušu ako zdroj vedomia a ako aktívny princíp, ktorý oživuje telo každej živej bytosti. Podľa Véd prechádza duša evolučným vývojom z tiel nižších životných druhov do vyšších, až dosiahne ľudského tela. Iba v ľudskej podobe potom duša môže obrátiť svoje vedomie k Bohu a v okamihu smrti môže byť premiestnená naspäť do duchovného sveta. Šríla Prabhupáda vo svojich výkladoch ku Šrímad- Bhágavatamu hovorí: "Všetky živé bytosti musia naplniť určitú dobu, po ktorú sú uväznené v určitom druhu hmotného tela. Musia zavŕšiť dobu vymedzenú k životu v príslušnom tele, a až potom sa môžu povýšiť do iného tela. Zabíjanie zvierat alebo akejkoľvek inej živej bytosti iba zabraňuje tomuto procesu, lebo nezavŕšili dobu určenú pre uväznenie v určitom tele. Nikto by preto nemal zabíjať telá pre svoj zmyslový pôžitok, pretože tým sa zaplieta do hriešnej činnosti. V krátkosti, zabitie zvieraťa prerušuje jeho evolúciu živočíšnymi druhmi a ten, kto zabíja, bude neustále trpieť následkami za takéto hriešne jednanie.

" V Bhagavad-gíte (5.18) Krišna vysvetluje, že duchovná dokonalosť začína vtedy, keď človek dokáže vidieť, že sú všetky živé bytosti rovnocenné: "Vďaka správnemu poznaniu vidia múdri v učenom a pokornom brahmanovi, krave, slonovi, psovi a pojedačovi psov jedno a to isté." Krišna nás taktiež poučuje, aby sme prijali zásady duchovného vegetariánstva, keď hovorí: "S láskou a oddanosťou Mi ponúkni ovocie, kvet, lístok alebo vodu a Ja to prijmem."


Karma

Sanskritské slovo karma znamená "čin", alebo presnejšie akékoľvek hmotné jednanie, ktoré prináša následok, pútajúci nás k hmotnému svetu. Aj keď je predstava karmy všeobecne spájaná s východnou filozofiou, taktiež mnoho ľudí na Západe začína chápať, že karma je prírodným zákonom, podobne ako zákon gravitácie, a nejde sa mu vyhnúť.

Za každú akciu existuje reakcia. Keď spôsobujeme bolesť a utrpenie iným živým tvorom, musíme podľa zákona karmy následne znášať bolesť a utrpenie ako individuálne, tak kolektívne. Zožneme čo zasejeme, v tomto živote alebo v budúcom, pretože príroda má svoju vlastnú spravodlivosť. Zákonu karmy neunikne nikto okrem tých, ktorí porozumejú, ako funguje. Podľa zákonov karmy má mäsiarstvo alebo stánok s údeninami (aj miestna klinika, kde sa prevádzajú potraty - ale to by mohla byť téma pre iný článok)  viac čo činiť s hrozbou nukleárnej vojny ako Biely dom alebo Kremeľ. S hrôzou sa odvraciame od obrázkov nukleárnej vojny, ale každý deň dovoľujeme rovnako desivé masakre na bitúnkoch na celom svete.

Keď ľudia jedia mäso, tvrdia, že oni zvieratá nezabíjajú. Ale keď toto mäso kupujú v obchode, platia vlastne niekoho iného, aby za nich zabil a všetci, ktorí sú zapojení v tomto procese si tak privolávajú následky karmy. Môže to byť snáď niečo iné ako pokrytectvo, demonštrovať za mier a potom ísť k stánku na párok alebo domov na grilovaný biftek? Je to rovnaká faloš, akú zavrhuje George Bernard Shaw:

Nedeľu za nedeľou o svetlo snažne prosíme,
aby nám kročaje viedlo cestou, ktorou kráčame;
až po krk už máme vojen, ďalej bojovať nechceme,
pritom však mrtvolou za mrtvolou radi sa nacpeme.

Ako hovorí Šríla Prabhupáda vo svojich výkladoch Bhagavad-gíty: " Tí, ktorí zabíjajú zvieratá a spôsobujú im zbytočnú bolesť - ako napríklad ľudia na jatkách - budú rovnakým spôsobom zabití v budúcom živote a i v mnohých ďalších, ktoré prídu... V židovsko-kresťanských písmach sa jasne uvádza "Nezabiješ". Avšak aj náboženskí vodcovia, ktorí sa vyhovárajú všetkými možnými spôsobmi, sa oddávajú zabíjaniu zvierat, a pritom sa snažia vyzerať ako svätí ľudia. Táto fraška a pretvárka spôsobuje v ľudskej spoločnosti ohromné katastrofy, ako napríklad veľké vojny, keď veľa ľudí ide na bojové pole a zabíjajú jeden druhého. Pred časom objavili atómovú bombu, ktorá jednoducho čaká na použitie k hromadnému ničeniu."

Takéto sú účinky karmy. Tí, ktorí chápu zákony karmy, vedia, že mier neprinesú zmluvy a mierové pochody, ale vzdelávacia kampaň o dôsledkoch vraždenia nevinných zvierat (a nenarodených detí). Iba to môže postupne zabrániť nárastu zlej karmy. Na vyriešenie svetových problémov je potreba ľudí s čistým vedomím, ktorí vidia, že pravý problém je duchovný. Hriešni ľudia budú vždy existovať, avšak nemali by zastávať pozície vládcov. Jednou z najbežnejších námietok proti vegetariánstvu je to, že aj vegetarián musí zabíjať rastliny, čo je tiež násilie. Ako odpoveď sa dá poznamenať, že vegetariánske jedlá ako zrelé ovocie a mnohé zeleniny, oriešky, obilniny a mlieko nevyžadujú žiadne zabíjanie. Avšak i v prípadoch, kedy sa rastline odoberie život, je spôsobená bolesť mnohokrát menšia ako pri zabití zvieraťa, a už vôbec ju nejde porovnávať s utrpením zvierat, ktoré sú po celý svoj život chované na porážku. Rastliny majú omnoho menej vyvinuté vedomie a stoja vo vývojovom rebríčku omnoho nižšie.

Je pravda, že vegetariáni musia zabíjať nejaké rastliny, čo je tiež násilie, ale niečo jesť musia a Védy hovoria Jívo jívasya jívanam: jedna živá bytosť je potravou pre inú v zápase o prežitie. Takže problém nie je v tom, ako zabrániť všetkému zabíjaniu - čo je nemožné - ale ako pri zaisťovaní potrebnej výživy tela spôsobovať iným tvorom čo najmenšie utrpenie. Zabíjanie akéhokoľvek života, dokonca aj rastlín, je zaiste hriešne, ale Krišna, Najvyšší vládca, nás oprostí od hriechu, keď Mu jedlo s láskou obetujeme. Jedenie jedla, ktoré bolo najprv obetované Pánovi, je niečo ako vojakovo zabíjanie v čase vojny. Keď dá veliteľ vo vojne niekomu rozkaz, aby zaútočil, poslušný vojak, ktorý zabije nepriateľa, dostane medailu. Keď však rovnaký vojak zabije niekoho z vlastnej vôle v dobe mieru, bude potrestaný. Podobne, ak prijímame iba prasádam, nedopúšťame sa žiadneho hriechu. Toto je potvrdené v Bhagavad-gíte (3.13): " Oddaní Pána sú oprostení od všetkých hriechov, pretože jedia potravu, ktorá bola najprv obetovaná. Avšak tí, ktorí pripravujú jedlo pre svoj zmyslový pôžitok, jedia zaiste iba hriech." Vegetariánstvo je teda iba začiatkom.


Jedlo bez karmy - Prasádam

Nad záujmami zdravia, ekonomiky, etiky, náboženstva a dokonca aj karmy má vegetariánstvo vyšší, duchovný rozmer, ktorý nám môže pomôcť vyvinúť prirodzené vedomie a lásku k Bohu.
Šríla Prabhupáda nám vo svojich výkladoch k Šrímad- Bhágavatamu hovorí: "Človek je určený k sebarealizácií, a preto by nemal jesť nič, čo nebolo najprv ponúknuté Pánovi. Pán prijíma od svojho oddaného jedlo pripravené zo zeleniny, ovocia, mliečnych výrobkov a obilnín. Môžu Mu byť obetované rôzne jedlá a keď Pán príjme, oddaný to môže zjesť ako prasádam, čím sa postupne odstráni všetko utrpenie v zápase o existenciu."

Krišna sám potvrdil duchovnú podstatu prasádam, keď sa pred viac než 500 rokmi zjavil na tomto svete ako Šrí Čajtanja Maháprabhu: "Každý z vás to už jedol niekedy pred tým, avšak teraz tie isté suroviny a prísady dostali mimoriadnu chuť a neobyčajnú vôňu. Len ochutnajte a uvidíte. Samotná vôňa teší myseľ, o chuti ani nehovoriac, a dáva nám zabudnúť na všetky ostatné rozkoše. To preto, že sa ich dotkol transcendentálny nektár Krišnových pier a prestúpil sa všetkými Krišnovými vlastnosťami."

Obetované jedlo, tradične nazývané  prasádam, "Božia milosť", neprináša len zdravý život vegetariána, ale taktiež realizáciu Boha.
Nie je iba jedlom pre hladné masy, ale tiež duchovnou potravou pre každého. Keď Krišna prijíma obetovanie, vkladá do obetovaného jedla svoju vlastnú Božskú prirodzenosť. Prasádam sa preto nelíši od Krišnu samotného. Zo súcitu k uväzneným dušiam v tomto hmotnom svete prichádza Krišna aj v tejto podobe, aby sme ho mohli poznať aj prostredníctvom prijímania jedla. Prasádam vyživuje telo duchovne. Jeho prijímaním sa nielen ničia následky minulých hriešnych činností, ale telo sa tiež stáva imúnnym voči hmotnému znečisteniu.

Ako nás očkovacia látka môže ochrániť pred epidémiou, jedenie prasádam nás ochraňuje pred ilúziou a vplyvov hmotného poňatia života. Preto človek, ktorý prijíma iba jedlo obetované Krišnovi, môže zrušiť všetky reakcie za svoje minulé hmotné činnosti, a ľahko robiť pokroky v sebarealizácií. Pretože nás Krišna oslobodzuje od následkov karmy čiže od materiálnych činností, môžeme ľahko prekonať ilúziu a oddane mu slúžiť. Človek, ktorý jedná bez karmických následkov, môže svoje vedomie spojiť s Božím, a byť si neustále vedomý Jeho osobnej prítomnosti.

To je skutočný prospech, ktorý prináša prasádam. Ten, kto prijíma prasádam, preukazuje v skutočnosti oddanú službu Pánovi, a zaiste sa mu dostane Pánovho požehnania. Šríla Prabhupáda často hovoril, že aj jediným ochutnaním tohto jedla môžeme uniknúť z kolobehu rodenia a smrti, a že aj najhriešnejšia osoba sa môže stať svätou tým, že bude prijímať iba prasádam. Védske písma sa zmieňujú o mnohých ľuďoch, ktorých životy sa takto zmenili, a ktorýkoľvek oddaný Krišnu potvrdí túto duchovnú silu a to, aký účinok ma na jeho život. Najvyššou dokonalosťou vegetariánskej stravy je jesť výhradne prasádam. Holuby a opice sú napokon tiež vegetariáni, takže samotná premena na vegetariána ešte nie je tým najvyšším. Védy nás informujú, že zmyslom ľudského života je prebudiť v duši jej pôvodný vzťah k Bohu. Ak cez vegetariánsku stravu dospejeme k prijímaniu prasádam, tak nám naše stravovanie môže pomôcť k dosiahnutiu tohoto cieľa.